40. výročie II. Vatikánskeho koncilu

Ako tetušky o chlapcoch dokopy nič nevedeli

            Tak to viete. Keď sa vám niekto snaží prihovoriť, alebo nabrýzgať vám, slušnosť káže poďakovať. Vyjadriť svoju radosť. Snáď zopár maličkých korekcií. Samozrejme, milé tety, len ak je to korektné. Pochopte moju skromnú chválu vášmu budovateľskému úsiliu, drahé súdružky. Jeden článok... ale za tri sa už naozaj patrí vyjadriť svoje pocity.

            Veď pozrite. Mohli písať o záchrane pralesa. O ľadovcoch. Dokonca mohli mlčať! Oni však píšu o tom, čo majú rady. O chlapcoch, mužoch. Že píšu ženy o mužoch by sme nemali kritizovať. Veď práve z prostredia Postoja vyvstala téza, že štyria muži môžu diskutovať o zákaze interupcií.

            Ak budem sprostý, bude to úplne v poriadku a dám vlastne za pravdu tetuške Brende. Veď vo svojom zasvätenom texte dokazuje, že chlapi dnes de fakto osprostievajú! Urobím jej teda radosť, veď to určite nepísala do ľuftu. Aj fajčenie má následky. Aj čítanie o mužoch môže niekomu napríklad poškodiť a osprostie. Varovanie tam žiaľ nedali.

            Snáď by bolo na čase napísať z akej štúdie čerpám. To je veľmi populárny kúzelnícky trik. Dobre teda. Môj vlastný výskumný ústav čitateľskej príčetnosti vyskúmal, že na Postoji vyšli tri články o mužoch, resp. proti mužom? To nechávam ako otázku.

            Napr. taká jedna teta, milé deti, ktoré o svete nič neviete, volá sa pani Hanusová. Na jednej strane sa jej zdá, že muži by mali plakať, kedy sa im len zachce. V ďalšom článku sa už nazdáva, že zasa ak si chlap, tak mi tu nerev ako taká baba. V kontexte jej minulých článkov sa už nečudujem.

Ja len jedno ľutujem. Škoda, že sa moja stará mať nedožili týchto osvietených až presvietených feministických čias. Ona zomrela a toto vôbec asi nevedela. Ako tak mohla vyžiť?!

            Naše milé tety sa však zhodujú v jednej veci. Muži sú v kríze. Nie žeby ich to netešilo. Píšu o tom v duchu, že mužnosť je zrejme prekonaná, vyhorená. Píšu o tom ako nejakom havarijnom stave. Články tej jednej tety, myslím tetušku Hanusovú, vyznievajú ako komerčný produkt vhodný do nejakého ženského trendy plátku. O vykrízovaných mužoch sa im iste dobre číta. Doslova lahoda, blaho, radosť z dosiahnutého cieľa. Či snáď nie?!

II.         Totiž teta Brenda M. Hafera má jasno. Nie. Ženy s tým nič nemajú. A feminizmus?! Kdeže! Po vynáleze vidličky a záchodu ide o najväčší vynález ľudstva.

            Takže feminizmus nič... Tak škoda. Veď každý syn má matku a otca. Máme len dve pohlavia. Čiže problém mužov je tu nezávisle od feminizmu, nezávisle od sexuálnej revolúcie.  A jeje. Musím sklamať dobrú tetušku. Asi to spolu niečo má. Feminizmus ako každá vec má zrejme nejaký klad, ak by sme dlho hľadali, ale aj kopu nedozerných negatívnych následkov. A nielen na mužov.

            Ak žena povie v relácii, ktorú by mali volať Slabá zostava (RTVS), že rodina a práca je 50 na 50... potom feminizmus buď milostivý takým deťom. Tety tam hovorili, že vlastne je úžasné zákonom prikázať presný počet poslankýň parlamentu. Všetko hlavne demokraticky!

            Na ČT som videl dokument, kde mladé matky hovoria o tom, že majú pomaly neurózu z pocitu, že veľa pracujú a málo sa venujú vlastným deťom. Potom veľa investujú na čo si ich deti len spomenú, aby uľavili svedomiu a mali pocit, že sa starajú....

Ak nielen v školstve trpíme prefeminizáciou, potom je tu problém. A majú ho na svedomí práve niektoré ženy. Nie muži. Teda áno... veď niektorí tak nadšene tlieskajú feminizmu a presadzujú ho... Takže milé tety, smelo si zatlieskajte, my sa pripojíme, dáme aj ovácie! Skvelý výkon! Toto Slovensko naozaj potrebovalo! Teraz už budeme naozaj európski!

            Naozaj: ak je v školstvo na Slovensku v kríze a deti nám vraj hlúpli... je tam prefeminizácia, teda ženy a feministky sú povinné prevziať svoj diel zodpovednosti. Milé tety profesorky, prodekanky, dekanky, docentky, doktorky... či?!

            Len drobnosť: opakujem sa: pre feministku je dieťa tá posledná projektová zostava, ktorá ju zaujíma. Preto vlastne čoskoro by malo byť Slovákov tuším dačo okolo 4 000 000.... Na to nám pekne idú penzie a sociálna poisťovňa. No z niečoho platiť treba. A jeje... ono feminizmus má akési neblahé ekonomické dôsledky...  Aké prekvapenie. Toto tety určite prekvapí. Toto sa nemalo stať. Vymažme to. Čo oko nevidí, feministku nebolí. Pre ne je predsa dôležitejšia ideológia ako realita.

            Minulú stredu nás v Do kríža (RTVS) uistili, že dávky estrogénu zo spodných vôd škodia ujom i tetám. A rodí sa vďaka nemu viac samíc rýb ako samcov...  Ale nie! Toto je určite blaf. Žeby enviromentalisti mali byť zároveň bojovníkmi proti feminizmu? Veď žena má právo na všetko. To je predsa neodpustiteľné. Ak chcú byť rezidentkami, stať sa obyvateľkami mesiaca, spoločnosť je povinná tak konať. Všetko a ešte viac.

            Teta Brenda ešte smutne konštatuje, že muži s maturitou menej zarobia a menej mužov získa vš titul (USA). A zákony nám milo zastávajú matky a ženy celkovo. Určite chce založiť podporný fond.

III.        Milé tety. Dovolím si mať prosbu. Môžem?! Podporte ma. Dajte si svoje písanie preložiť do ukrajinčiny a ruštiny. Pošlite to chlapom do zákopov. Myslím, že toto ich fakt povzbudí. Veď môžu plakať i neplakať v boji o prežitie.

Feministky chcú byť všetkým... aj vojačkami. Ale tí zlí Ukrajinci a Rusi stále nútia bojovať hlavne mužov. No to je škaredé. Davy feministiek určite túžia brodiť sa zákopmi po kolená v ľadovej vode. Dnes som videl presne taký záber na Postoji. Síce moment... To zas nemôžeme. Ich by to bavilo len za predpokladu, žeby feministky hneď dostali miesto generálov. Nebudú sa predsa špiniť s blatom a nedostatkom jedla. S tým, že vás môžu každú chvíľu zabiť. Ja to chápem. Toto nie je pre feministky. Keď umierať a nemať kariéru, tak muži.

Shelley v predslove vlastnej knihy Odpútaný Prometeus píše, že počet talentov sa v nijakej generácii nelíši. Ak sa tu dnes roztrhlo vrece so spisovateľkami, vedkyňami, žurnalistkami, režisérkami...  mali by sme byť veľmi veľmi skeptickí. Nijaké ambície ešte umenie nevytvorili.

IV,          Ja sa fakt pýtam. Aký cieľ tieto tety sledujú? Ja mám žiaľ z tých článkov neblahý pocit, že nič dobré. Aké riešenia sme tam našli. Nič. Predstierajú sústrasť, zaujatie... tvária sa temer vedecky... Ešte že... tety vedia robiť dojem. Na to majú snáď špeciálne školenie.

Znovu sa pýtam. Toto je konzervatívny pohľad? Tento guláš? Tieto náreky nad akýmsi nimi vykresľovaným (nimi asi želaným) hrobom mužnosti? Toto sa musí zmeniť!

Prečo na inak konzervatívnom médiu nachádzam progresivistické paradigmy, keď príde na mužov? Ich negativizmus, ich devastujúci pohľad na tzv. prepytujem „rodovú problematiku“.

Ak toto nevadí šefredaktorovi, je tam snáď nejaká redakčná rada, nejaká kolegialita, aby sa držal konzervatívny modus vivendy, ktorý inam naozaj vnímam. Majú tety výnimku z pravidla?

Čo je v týchto článkoch kresťanské? Nič. Bodka. Inde Postoj dáva priestor rôznym prúdom v katolicizme a evanjelickom kresťanstve. Niekedy nudné kázne a moralizovanie. V tetuškiných intenciách sú muži „Bez Boha na svete“ (Royová).

V.         Ono ten svet je plný spojených nádob. Ak by muži padli do krízy, na strane žien by som vyhlásil výnimočný stav ohrozenia... Lebo veď ženy si ešte stále berú mužov a muži ženy. Máme synov.

            Jaj, jaj. Milé tety, problém je... viete, my niektorí sme si zachovali taký v podstate normálny mužský a ženský zdravý rozum. Nás rožkom ťažko opijete. Skúste to na mladších chlapcoch. Ale verím, že sú muži a majú v sebe šiesty zmysel, veď aj ženy vraj akýsi majú, a ten zmysel je akýsi strelka kompasu. Ukazuje na sever.

            Všetkým normálne a rozumne zmýšľajúcim ženám patrí moja plná úcta. Verím v ich podporu proti novodobým bludom. Ani muž bez ženy, ani žena bez muža.... Kristus je všetko vo všetkom.

            Psy brešú, karavána ide ďalej.

Ježiš nemenný v dejinách

Prijmime sýrskych kresťanov

blog/ publicistika

Aj dnes sú ľudia, ktorých zabijú len za príslušnosť ku kresťanom. Ani nemusí byť nejako zvlášť aktívny. Nie ešte žeby prekážal moslimom. Čo ostáva takémuto človeku? Okolo neho prebihea čudesný krvavý konflikt. Stupňuje sa do tej miery, že kresťanom hrozí systematické prenasledovanie.

Nie, sýrski kresťania nie sú jediní. Čo Cirkev v Číne? Čo Cirkev v Kórei? Ako to, že nemyslíme práve na túto časť kresťanstva, ktorá potrebuje len nejakú pomoc?! Tí ľudia zápasia o život. To nie je nejaká anonymná masa. To sú naši bratia a sestry.

Sami sme zažili rôzne stupne represálií v období zločineckého komunistického režimu. Koľko ľudí ocenilo akúkoľvek knihu, vysielanie rádia, čokoľvek... lebo všetko bolo tak veľmi vzácne. Po prevrate sme prijímali pomoc na výstavbu chrámov či iné projekty.

Stále sa vnímame ako tí chudobní... Záleží v porovnaní s kým... A nehovorí sa, že skôr tí menej majetní sa vedia podeliť? Áno, máme prostriedky, vďaka Bohu, ktorými by sme týmto ľuďom mali pomôcť.

Toto nám dáva nádej, že lepšie pochopíme situáciu týchto ľudí. Ako aj to, že naše pochopenie bude pretrasformované do konkrétnej pomoci. Prvou formou je pozitívny postoj, súhlas, podpora, aby sem tí ľudia mohli prísť. Znovu a znovu treba opakovať, že toto nie sú ekonomickí imigranti. Týmto ľuďom ide o život, o prežitie. O ich rodiny, deti, ženy, manželov. Ich situácia z tohoto dôvodu neznesie odklad.

Títo ľudia nie sú moslimovia... Nevznikne tu žiadna moslimská menšina. Máme záujem, aby sem prišli sýrski kresťania. Toto a naše bezpečnostné orgány sú akousi zárukou, že medzi nimi sa sem nedostanú nijakí teroristi a im podobní... Strach nám nesmie brániť pomáhať.

Ďalšou potrebou je tlak na vládu, aby sa postavila na stranu týchto utláčaných a sama – ako náš predsa len legitimny zástupca – poskytla aj štátnu pomoc.

Pevne verím, že Katolícka charita, či Evanjelická diakonia sú dôveryhodné organizácie. Bude dobre, ak finančne prispejeme na záchranu našich spoluveriacich. Ja o toto mám záujem.

Pavol v Skutkoch apoštolov tiež zažil organizáciu pomoci iným cirkevným spoločenstvám. Máme teda aj biblickú výzvu.

Naša viera, ktorú zdieľajú aj oni, nás pobáda, aby sme pomáhali slabým, prenasledovaným. Zvlášť, ak ich prenasledujú za vieru. Vyháňajú z domovou, či vraždia. Ničia ich budovy. Čo by pre nich na našom mieste urobil Ježiš? Koľko životov pripravil, aby sa zachránili cez naše ruky, cez náš chlieb, cez našu strechu a financie? Ako obstojíme v úlohe, ktorú nám pripravil.

Spoznajme túto výzvu a otvorme svoje srdcia pre túto správnu vec! Nech Boh požehná sýrskym bratom a sestrám.

+

Reakcia na článok Muži stratení vo vzťahoch

So zdesením som si prečítal spomínaný článok. Vyšiel na serveri Postoj, ktorý sa prezentuje ako konzervatívne médium. Preto sa pýtam, ako mohol takýto článok prejsť. Keby vyšiel u nejakých progresívcov, nečudoval by som sa. Možno by bol vhodný do nejakého komerčného ženského časopisu. A nie je ich predsa málo... Ale tu?!

            Keby článok vyšiel v opačnom garde, že z neho vyjdú ako tie zlé ženy, určite by nevyšiel. Považujem ho za nezmyselný a urážlivý voči mužom.

            Muži sú vedení k tomu, že na podobné útoky netreba reagovať. Venujme sa teda skôr podstate problému.

            Článok sa odvoláva na výskum BBC. Vyzerá ako splnená objednávka sociálneho inžinierstva. Vyžaruje ideologickú záťaž, nie akési objektívne zhodnotenie skutočnosti. Má v sebe koncept feministického myslenia. Je jednostranný a nekonštruktívny.

            Je naozaj pravda, že už aj vo východnej Európe prežívame problém zvaný single. Kedysi bolo moderné nesobášiť sa, žiť len tak bez papiera. Dnes sa zdá, že by chcelo byť moderné žiť sám.

            Timothy Keller vo svojej knihe Kresťanské manželstvo (Slovenské evanjelizačné stredisko 2013) varuje pred tzv. Ja-vzťahom, kedy jedna strana stanoví vo vzťahu vysoké požiadavky, pričom sama sa ani nepokúša, aby nejaké spĺňala. V minulosti sme mali preto celkom obyčajné slovíčko, sebectvo.

            A toto je jeden problém väčšiny alebo vysokého percenta moderných žien. Sú programovo vedené, že môžu byť úplne všetkým. Jediné, čo pre ne nie je vhodné, je vlastne materstvo ako aj tradičný vzťah muža a ženy, rodina... Tieto veci by ich vraj nemali zaťažovať v rozlete a šťastí... Ak ti nejaký muž vadí, odíď alebo nech ide on, žiadne kompromisy, veď si finančne samostatná. Takto máme prezidentky, predsedníčky vlády, kozmonautky, režisérky, na všetko zručné vedkyne a pod.

            Verejnosť sprvu s pobavením si všimla ďalší nezmysel z Bruselu. Vedenie spoločností by podľa neho malo mať povinnosť proporcionálne zastúpenie žien vo vedení. Tzv. pozitívna diskriminácia. Smejeme sa, ale krásne to ukazuje na ďalší úskok ľavicových extrémistov a feminizmu. V takomto prípade sa stanoví stav núdze, aby sa potom požadovala radikálna náprava.

Toto všetko má stáť proti patriarchálnemu systému. Výsledkom však podľa nich nemá byť akýsi demokracia pohlaví, sociálna i ľudská spravodlivosť, ale prakticky matriarchát. Musíme uznať, že genderizmus je plynulým pokračovaním feminizmu, aj keď sa dnes mnohé feministky proti nemu búria ako proti extrému. Avšak sami mu dláždili cestu v mene sociálneho inžinierstva.

Žiaľ musíme konštatovať, že ženy sú náchylnejšie podporovať extrémne ideológie ako muži.

            Zosnulého sexuológa Radima Uzla nikto nemôže podozrievať, že bol konzervatívec. V jednej relácii ČT hovoril, že dostali pozvánku na sexuologický kongres do Nemecka. Mohli ísť dvaja ľudia za krajinu. Podmienkou bolo, že buď muž a žena, alebo dve ženy. Nie však dvaja muži... Len na okraj jeden príklad za všetky na dokreslenie.

            Autorka tvrdí, že muži zle znášajú samotu. Nie je z minulosti snáď známe, že ženy sú spoločenskejšie ako muži a preto aj horšie znášajú samotu? Autorka by nás tuším rada presvedčila o opaku. A nie len v tomto momente. Čo sa nám to snaží nahovoriť?

            Západná kultúra vyrástla na zásadách patriarchátu. Toto je pozitívna hodnota, čo dokazuje celkový rozvoj západnej spoločnosti. Musíme obnoviť svoj vzťah k tejto hodnote a nenechať si nahovoriť, že patriarchát je zdrojom všetkého zla. Veď dnes by feministky radi definovali muža ako zdroj „rodovo podmieneného násilia“. Ako sa hovorí: dnes by svet mal patriť ženám... A zrejme by im nevadila nejaká forma matriarchátu.

            V minulosti sa však dialo, že do vzťahu vstupovali dvaja. Muž a žena. Nesú rovnakú zodpovednosť. Teda nielen ženy, ale aj muži. Z článku by však vyznievalo, že na strane žien žiadneho problému niet... znie to ozaj sladko, len akurát takto svet nefunguje. Netreba na to ani špeciálne štúdie, postačí sedliacky rozum, prosto logika.

            Prečo sa teda čudujeme, že sa mnohé vzťahy nedaria? A to aj u kresťanov. Mužom sa vyčíta, že sú zoženštení, nemužní... Prípadne, aby som použil optiku autorky článku, nie sú sami sebou... Nie sú aj muži produktom týchto sociálnych experimentov, ktoré nedopadli dobre? Ak ženy nemajú záujem o takýchto mužov, prečo by mali mať muži záujem o zmužstené ženy? Odporuje to samej podstate vzťahu, kde vstupuje muž a žena.  V minulosti sa zvyklo predsa hovoriť, že ak nevyjde vzťah, ak sa rozpadne manželstvo, môžu za to dvaja... Dnes sa zdá (aspoň podľa autorky), že vlastne ten zlý je len muž? Resp. že problém majú len muži... Zaujímavé zistenie....

            Dejiny sú plné napätia medzi pohlaviami. Toto napätie bývalo tvorivé a sem tam aj humorné. Dnes sa však premenilo na programový útok na mužov.

            Skúsme to zaradiť do širších súvislostí. Ak dnes vidíme totálny útok na rodinu, je to útok na mužov. Pretože v tradičnej patriarchálnej rodine je hlavou rodiny muž. Samozrejme ak chceme ostať v priestore žido-kresťanskej kultúry. Ak nie, potom má autorka pravdu... Žiaľ, totálne sa mýli.

            Muž a žena nie sú dielom sociálneho konceptu. Ani tým, čo doba umožní... Rodia sa ako muži a ženy. Nič v strede. Avšak koncept ich života stanovil Boh. (Nie ľavicoví extrémisti.) Jeho učenie prináša Biblia a Cirkev. Vytvára jednoznačný duchovný, ale aj kultúrny model. Hlavou ženy je muž. Hlavou muža je Boh (1 Kor 11,3). Dokonca aj od kresťaniek som počúval, že toto je predsa nespravodlivé a neprávom stanovuje nadvládu muža.

            Totiž jednu vec si povedzme. V Cirkvi máme dnes veľa aktívnych žien. So zdesením však zisťujeme, že v problematike vzťahov sú naplno na strane feminizmu, nie na strane biblického a cirkevného učenia. Takže emancipovanej kresťanke už žiadny muž nevyhovie. Ako je toto možné?

            V čom je problém? Vzťah nie je miesto sebarealizácie ženy. Ani muža. Je miestom vzájomnej služby, obety a seba dopĺňania. Nie je niečím, čo môžeme nakúpiť. Nejde o marketingový produkt na mieru. Nie je miestom, kde mám rád sám seba cez druhú osobu. Vzťah nie je miestom súťaže, ani realizácie internetových či komunikačných zručností. Nie primárne.

            Autorka neprináša kresťanské riešenie... vlastne nedáva  žiadne. Muži majú rozmýšľať, nebáť sa byť emocionálni, majú získať nové komunikačné zručnosti. Snáď lepšie pracovať na zoznamke... ? Dosť chabé až úbohé....

            Minule som čítal, že tu máme kresťanov, ktorí by radi stanovili pokiaľ možno čo najprísnejšie normy pre chodenie kresťanov. Na druhej strane tu máme moderné kresťanky, feminizované, pre ktoré nemorálne správanie vo vzťahu je normálne. Predmanželský sex a vyšší počet partnerov považujú za prirodzené... V minulosti sme to zvykli označovať ako promiskuitu. Aj toto je obraz modernej ženy. Je teda toto odporúčanie, zručnosť pre kvalitný vzťah, snáď manželstvo? Nezakrývajme si oči.

            Ak súhlasíme s autorkou, že muži a ženy dnes bojujú o identitu, aké je reálne riešenie?

            Muž aj žena sa potrebujú obnoviť v Kristovi, ktorý vykúpil stvorenie, človeka. Aby takto nadobudol pohľad na život v Kristovej mysli. Toto je jediná skutočná cesta ako obnoviť muža a ženu. Ich pravú identitu. To je tá cesta, kde si dvaja ľudia slúžia. Inde Biblia upozorňuje: ani muž bez ženy, ani žena bez muža (1 Kor 11,11).

            Buď budeme produktom doby, alebo budeme dielom Ježiša Krista a budeme tvoriť pôvodný plán pre muža a ženu.

Link na spomínaný článok

https://www.postoj.sk/115221/mame-tu-generaciu-osamelych-muzov-a-vplyva-to-aj-na-ich-zdravie

Volím MIkloška!

blog/ publicistika

Volím Mikloška!

            V sobotu dám svoj hlas jedinému kandidátovi, ktorého si v takto danej situácii viem predstaviť. Nejaké ťažké rozhodovanie naozaj nebolo potrebné. Je tam len jediný kandidát. Prajem si vidieť ako prezidenta človeka, ktorý sa jasne stavia tak ku kresťanským hodnotám, Bruselu, ku gender teroru ako aj ku tým, ktorí skorumpovali štát. Patrím medzi kresťanov a toto je jediná prijateľná voľba.

            Tento rok je to 30 rokov, čo sme sa zbavili komunistov. Mikloško patrí k ľuďom, ktorí boli pri tom od samého začiatku a keby to! Je to disident. Pracoval pre tajnú cirkev. Je prakticky odchovancom Kolakoviča, ktorý je pre mňa najväčšou hviezdou Katolíckej cirkvi na Slovensku.

            Kresťanskí demokrati všetkých možných razení si vyhlásili vojnu v tom najlepšom termíne. Snáď sa ich delenie môže raz zastaviť, a snáď si nemusia vykričať úplne všetku špinu, ktorú spoločne nadobudli. Urobili krásne gesto, keď sa dokázali stretnúť na jednej tlačovke na podporu Mikloška. Snáď takú chuť nájdu častejšie.

Je neprijateľné, aby som volil liberálov. Ani ľudí, ktorí si odrazu spomenuli, že chodia do kostola.... ale do ktorého? Snáď nejaký pod zemou, kde ich nikto nikdy nemohol vidieť. Ak by som snáď na sekundu pripustil, že chodenie do kostola je všetko o kresťanoch. Nebudem voliť človeka, ktorý doteraz stál za Mečiarom, Ficom a ostatné veci radšej ani nespomínať. Pán Šefčovič, neomarxista, sa stihol stretnúť aj s biskupmi. Asi mali chuť pokecať o živote a tak... Ja som len laik, jednoduchý veriaci, ja nemám právo ani povinnosť porozumieť. Asi sa stretli pragmatici. Človek proste má občas chuť vypiť si počas kampane s niekým kávu. Slovo dá slovo, ľudia sa otvoria... O áno... Zvolenie si už vyžaduje nejaké psie kusy. On nie je za registrované... Snáď mu pri tom nezabehne. Všetko je nám jasné.

            Jeden z mojich spolužiakov z výšky dal na sociálnu sieť pár slov o tom, že už chce na túto tému počúvať len pozitívne veci, nie negatívne. Napriek tomu sa mi žiada napísať, že pani Čaputová je najhoršia voľba. Nechcem ako prezidentku ženu, nechcem rozvedenú, nechcem liberálku. Na poradí nezáleží. Nechcem tam vymysleného človeka, ktorý názorovo stojí na presne opačnom póle. Zo všetkého, čo vyšlo o nej najavo som doslova zdesený.

Môjmu kolegovi som mal rovnako potrebu napísať, že ja fašistu ako katolík nevolím. Aj on mal potrebu napísať, že ani on.

            Ideme, kresťania a sympatizanti, voliť niekoho, kto nevyhrá? Častá a zodpovedná otázka. Liberáli, ako ktosi napísal, si momentálne svojho chvália. My vraj o svojom najradšej pochybujeme. Toľko k preferenciám. Používajú slová ako výtlak.... vek.... charizma.... Ja zas použijem výraz prieskum. Prieskum, za čo tí kresťania na Slovensku stoja. S radostným prekvapením som zistil, že nikdy to ľuďom tak nebolo jasné. Vnímam odhodlanie, nadšenie, rozhodnosť. To je veľmi príjemná skúsenosť. Je to náš kandidát.

            Boj proti korupcii a genderu pokračuje! Toto je jeden z dní, keď podporíme v tomto boji nášho človeka, Františka Mikloška!